Af-Jarmal

Af-Jarmal (Deutsch, deutsche Sprache) waa afka lagagahadlo dalka Jarmalka. Afka's waana lagagahadlo dawladdaha kale ee Austriya, Switzerland, Beljim, Luksemburg, Faransiiska, Liechtenstein iyo Talyaaniga. Dadka kuhadlo luqada waa ciyaas 101 oo milyan.

Dadka kuhadlaan afka's ee aduunka
Af-Jamal
af jarmal
Deutsch
Dhawaaq Template:IPA-de
Dhalad u ah Primarily jarmal hadalka , also in the worldwide
U ah afka hooyo 90 million (2010)[1] to 95 million  (2014)[2]
L2 speakers: 10–15 million (2014)
Qoyska luqada
Early forms:
Standard forms
Hab qoraalka Latin (German alphabet)
German Braille
Xaalada Rasmiga
Ka ah Luqad rasmi

Several international institutions
ka ah luuqadaha la aqoonsaday ee laga tirada badan yahay
Regulated by

No official regulation

(German orthography regulated by the Council for German Orthography[3]).
Koodka luqada
ISO 639-1 de
ISO 639-2 ger (B)
deu (T)
ISO 639-3 Variously:
deu – German
gmh – Middle High German
goh – Old High German
gct – Colonia Tovar German
bar – Bavarian
cim – Cimbrian
geh – Hutterite German
ksh – Kölsch
nds – Low German
sli – Lower Silesian
ltz – Luxembourgish
vmf – Mainfränkisch
mhn – Mócheno
pfl – Palatinate German
pdc – Pennsylvania German
pdt – Plautdietsch
swg – Swabian German
gsw – Swiss German
uln – Unserdeutsch
sxu – Upper Saxon
wae – Walser German
wep – Westphalian
hrx – Riograndenser Hunsrückisch
yec – Yenish
Luqadda la adeegsado
File:File:Legal statuses of German in the world.svg
  (Co-)Official and majority language
  Co-official, but not majority language
  Statutory minority/cultural language
  Non-statutory minority language
{{{1}}}
  1. Mikael Parkvall, "Världens 100 största språk 2010" (The World's 100 Largest Languages in 2010), in Nationalencyklopedin
  2. Ammon, Ulrich Die Stellung der deutschen Sprache in der Welt, de Gruyter, Berlin, Germany
  3. Rat für deutsche Rechtschreibung, Rechtschreibrat.ids-mannheim.de